Ako dieťa...

(Stále prebieha súťaž, viac info TU !!!)

Presne tak, ako dieťa, niekedy (čo Vám budem klamať, takmer VŽDY) vnímam svoju Leylu. I keď je to pre niekoho len pes, pre mňa je to živé stvorenie, ktoré môj život robí krajším. Nikdy som nechápala, aký silný môže byť vzťah medzi človekom a psom, kým som nemala ju. No po tom, čo som Leylu "dostala" sa všetko zmenilo. Je to ako s dieťaťom. V prvé dni je to veľmi ťažké, nerozumiete mu, je vystrašené, aj Vy ste trochu vystrašený, no snažíte sa ho naučiť hygienické potreby. Keď trochu podrastie, ešte viac Vám prirastie k srdcu, miestami Vás štve, cez to všetko je Vám ho ľúto, keď ho nechávate doma samého a teší Vás pohľad naňho. Bláznite sa s ním a milujete ho. Tá naša Leyla je už ročná parádnica (3.8. oslavovala), no cez to všetko, je to stále to hravé šteňa, ktoré vonku venčí nás (keďže nechodí na vôdzke, lebo doma uprednostňujeme, aby mala voľný výbeh a nenútime ju k neprirodzenému prerodu zo psa na akého si člo- psa, ktorý nemá štekať a má byť obmedzovaný vôdzkou). Najzlatšia je keď spí. Vtedy si ju rada fotím, no má jemný spánok a často sa zobudí, no takto sa mi ju podarilo cvaknúť pred pár dňami.

Ja viem, že čivavy nie sú práve najkrajšie psíky, ale pre mňa je krásna, hah :-P

Nech je Vám krásne ;-))

N.