Plnenie snov...

Na mladosti je vraj najkrajšie to, že človek je ešte plný očakávaní, snov, verí, že môže zmeniť svet a nie je skazený stereotypom. Teda neviem to celkom iste, ale viacerí ľudia mi to už povedali. A podľa počtu svojich snov, ktoré pribúdajú každou chvíľou, 100-percentne súhlasím :-)
 A tak tento rok sa teším, že si opäť raz jeden splním. Milujem totiž cestovanie. Nie však to dovolenkové, keď celé dni ležíte pri pláži, plávate a opaľujete sa. Jasné, že je to príjemné, ale po pár dňoch mi to začne liezť na nervy. Opaľovanie skutočne nemusím (preto som skoro stále cez leto biela ako stena), zo slanej vody ma často páli pokožka (nie, nie je to môj výmysel! :-D), teploty nad 25°C ma ničia a celkovo nemám rada ten dovolenkový stereotyp. No aby to nevyznelo nevďačne, myslím, že je fajn niekde zelaxovať a nabrať nové sily, no ja by som si to predstavovala nejako inak. Uprednostňujem chodenie po pamiatkách a nákupoch pred vypekaním sa. Myslím si, že je tam menšia možnosť nudy... Preto som celá bez seba, že na konci mája
(ja viem, že teraz je len koniec februára...) navštívim na pár dní Londýn & Paríž! *-* V Londýne som už pred 2 rokmi bola, no myslím si, že pre také krásne mesto návštev nie je nikdy dosť. A Paríž, môj obrovský sen, navštívim po prvý a snáď nie po posledný raz. Dúfam len, že mi nič neskazí plány a že všetko dopadne tak ako má.

Určite som sa nechcela týmto článkom chváliť, ale skôr poukázať na to, že snívať by sme mali vždy, bez ohľadu na náš vek, pretože nikdy neviete, kedy sa váš sen splní. A ak by sa aj nesplnil, aspoň človek má silu a nádej v živote...

Krásny víkend všetkým :-)

Ďakujem :-)

Dnes len tak na voľnú tému, bohužiaľ, nemám pre vás žiadnu novinku, tip, či nápad. Len som sa vám chcela úprimne poďakovať za pre mňa veľmi dôležité a v tejto chvíli aj okrúhle čísielko. Veľmi si to vážim, ďakujem vám! :-) 

Tip na zaujímavý darček na Valentína

Ak niekoho chcete potešiť na Valentína alebo na nejaký iný komerčný či nekomerčný sviatok, bez toho, aby ste na tom minuli čo i len cent,  urobte to tak ako som to urobila ja. Aj keď Valentín veľmi neuznávam, je pekné blízkych potešiť drobnosťami, ktoré darujete zo srdca. A tak len s papierom a nožnicami vykúzlite niečo, čo zas môže v niekom inom vykúzliť krásny pocit, že na neho niekto myslí. I toto papierové vyznanie to dokáže (-: 

A takto to vyzerá v mojom, trošku menej šikovnom prevedení :-P

Nuda robí svoje...

Osobne si myslím, že častokrát najlepšie nápady vznikajú počas nudy. Dokonca dnes sa mi to na vlastnej koži potvrdilo. Po asi roku som zo svojej škatule, v ktorej ukrývam všetky svoje haraburdy, ktoré síce už nepoužívam, no nemám to srdce vyhodiť ich (ale o mojej starinárskej povahe, vďaka ktorej sa veľmi ťažko zbavujem vecí, niekedy neskôr) podarilo vyhrabať asi 5 rokov starú, malú kartónovú krabičku. Čo si budeme klamať, nevyzerala veľmi vábivo... Veď preto aj v tej krabici skončila. No keďže som poobede trpela nudou rozhodla som sa vylepšiť ju. Potrebovala som na to len akrylové farby, sieťovanú látku, nejaké nálepky, nožnice a lepidlo. A tiež veľkú dávku trpezlivosti, keďže som si nezvolila práve najlepšie lepidlo. Z vlastnej skúsenosti vám radím, že s lepidlom na papier toho veľa nezmôžete... A aby neostalo len pri slovách, pridávam aj fotky, aby ste premenu mohli sami posúdiť. 

Pred:

Po:

(Fotky sú trošku nekvalitné, keďže som ich fotila narýchlo mobilom..)