Osvienčim- Brezinka (Auschwitz-Birkenau)

Ako som Vám v predošlom článku sľúbila, dnes Vám poviem niečo viac o našej návšteve najväčšieho koncentračného tábora, ktorý sme navštívili pred pár dňami, Osvienčim- Brezinka.

Smutný nápis

Hneď ako sme prešli vstupnou bránou do tábora, s nápisom Arbeit macht frei, v preklade Prácou k slobode, (neľudský nápis, ak si predstavíme, že Osvienčim bol pracovný tábor a najviac v ňom ľudia zomierali na totálne vyčerpanie, spôsobené 11 hodinami ťažkej práce denne) som vedela, že tejto návšteve musím venovať viac než len pár viet, chabý útržok v nejakom inom článku. Neviem čím presne to bolo. Či  kvôli pamiatke zosnulým, či z mojej náklonnosti k histórii, či z osvety pred hroznými činmi, ktoré ľudia vykonali, alebo len z tipu, ktoré miesto navštíviť, aby sme pochopili, aké veľké šťastie máme. Asi zo všetkého naraz...

Popol ľudí, kt. Sovieti objavili po oslobodení tábora

Je silný pocit byť tam, na mieste kde podľa oficiálnych informácií zomrelo 1,3 milióna väzňov , no podľa neoficiálnych správ je toto číslo v skutočnosti omnoho väčšie, keďže v mnohých prípadoch ľudí (najmä židov) posielali hneď po príchode do plynových komôr na okamžitú smrť, čiže väzňami tábora neboli, a teda ich smrť ani nerátali.

Niečo o tábore: 

Tábor Osvienčim- Brezinka je jeden obrovský komplex. Skladá sa z dvoch častí. Prvá časť- Osvienčim, bola vybudovaná v dedinke s rovnakým názvom.  Tento tábor bol najskôr čisto mužským, v ktorom mali byť výhradne iba sovietski väzni. Neskôr k nim pribudli Židia, Rómovia, Maďari, Poliaci, Slováci, Česi a ďalší nepriatelia Tretej ríše. Po čase tu začali posielať aj ženy. Osvienčim bol pracovný tábor. Neskôr bola väzňami postavená, o pár kilometrov ďalej, ďalšia časť tábora - Brezinka. (Obyvatelia dedinky Brezinka, boli vysťahovaní do vzdialenejšieho okolia, domy boli zničené a obec už nikdy nebola obnovená, keďže tak si to neželali zachránení väzni. Tábor je podľa ich priania takmer v pôvodnom stave, až na jednu maličkosť. V dnešnej dobe v tábore rastie tráva, i keď predtým to tak nebolo. V raste trávy SS-áci úmyselne zabraňovali, keďže v tábore vládol taký nesmierny hlad, že by ju väzni zjedli.) V tábore sa nachádzali muži, ženy i deti. Narozdiel od prvej časti tábora, ľudí väznených v Brezinke nedrancovala práca, ale hlad. 

"Zaujímavosti" o Osvienčime:

• V tábore pôsobil azda najznámejší nacistický doktor Josef Mengele.
• Do tábora bola deportovaná aj židovská gynekologička Giselle Perlová (ktorej skutočný príbeh bol odvysielaný minulú sobotu na jednotke- Skutočný príbeh: Doktorka Gisella Perlová). Robila v tábore lekárku a taktiež vykonávala interrupcie, aby budúcim mamičkám zachránila životy, keďže tehotné matky, to mali v tábore skutočne strašné. (Deti po pôrode pred nimi utopili a ženy v zúfalstve sa sami zavraždili alebo zomreli v plynovej komore.) Ako jediná zo svojej rodiny tábor prežila, emigrovala do Ameriky a zomrela v roku 1988. 
• V tábore chvíľu pobudla aj Anna Franková, ktorá neskôr bola deportovaná so svojou sestrou Margot do tábora Bergen- Belsen, kde obe zomreli. V Osvienčime zomrela aj ich matka Edith Franková a ako jediný z rodiny prežil tento tábor ich otec Otto Frank. 
• V tábore bol, vykonal svoj obrovský skutok a zahynul svätec Maximilián Kolbe, ktorý "vymenil" svoj život za život iného spoluväzňa. 

Príbeh lásky, príbeh Osvienčimu: 

Tábor má aj jeden príbeh, ktorý môže napísať len sám život. V tábore sa do seba zamilovali dvaja väzni Južek a Cyla. Južekov dobrý kamarát z tábora pracoval ako čistič esesáckych uniforiem a keďže perfektne ovládal nemčinu, napadlo mu, že by spolu mohli ujsť. Avšak kamarát nechcel riskovať a teda povedal, že mu poskytne iba uniformu. Južek svoj plán povedal Cyle a tá súhlasila. Južek sa poriadne pripravil, sfalšoval dokonca aj ružovú kartičku, ktorou sa esesáci pri vchode i východe z tábora preukazovali. Jedného dňa sa Južek prezliekol do uniformy, ráznym krokom prišiel k východu, preukázal sa kartičkou a odišiel. Na druhý deň sa do tábora vrátil po Cylu. Pevným hlasom nemecky povedal, že ju musí odviesť na súd. A oni naozaj utiekli. Bežali, báli sa, no podarilo sa im to. Keď prišli k Južekovi domov, Južek šiel do poľského odboja, z ktorého sa niekoľko dní nevracal. Ľudia povedali Cyle, že zomrel a ona nešťastná odcestovala do Ameriky. Keď sa Južek vrátil domov aj jemu povedali, že Cyla zomrela, no ona zatiaľ žila v Amerike, kde si vzala bohatého Američana. Raz svojej slúžke, Poľke, vravela o svojej nešťastnej láske k Južekovi, ako zomrel, no ona jej protirečila, že tento príbeh už počula, no mŕtvy nebol Južek, ale Cyla. Neverila, no i napriek tomu zavolala do Poľska, aby zistila, aká je pravda. Bola prepojená priamo k Južekovi. Dohodli sa, že Cyla príde do Poľska. Južek ju čakal so štyridsiatimi červenými ružami, ktoré predstavovali každý rok ich odlúčenia. Stretli sa, no príliš neskoro. Obaja mali vlastné rodiny. Obaja už zomreli. Najskôr Cyla, potom vo veku 93 rokov (v roku 2012) ju nasledoval aj jej milovaný Južek, ktorý pred svojou smrťou pracoval ako sprievodca v tomto tábore a oživoval svoje spomienky i dojemný príbeh pre návštevníkov.

Cyklón B

Osvienčim je miesto, ktoré treba vidieť. Človek má pocit, že toto miesto pozná, že vie aké pocity ho budú ovládať pri návšteve. No mýli sa. Pri pohľade na tony ženských vlasov, ktoré nemecká vláda predávala rôznym firmám na výrobu látok, pri pohľade na prázdne plechovky Cyklonu B, ktorý zabil tisíce ľudí, pri pohľade na fotky väzňov, oblečenie, kufre, biedne podmienky na žitie sa Váš názor radikálne zmení. Váš názor na Osvienčim, koncentračné tábory, Druhu svetovú vojnu, na život. Pochopíte, že sa stále sťažujete, no pritom máte také veľké šťastie. Také obrovské.

Pec na spaľovanie obetí

V pozadí môžete vidieť plynovú komoru.

Na fotke vidíte "toalety", ktoré slúžili naraz pre vyše 100 ľudí. Na potrebu bolo vyhradených 10 sekúnd. 

V stajniach určených pre 25 koňov, žilo vyše 200 ľudí. 

Do detského bloku nakreslili mužskí spoluväzni obrázky. 

"Smrť človeka je tragická, ale smrť človeka zapríčinená iným človekom je ešte tragickejšia a zbytočnejšia. Je to priam rozmar."

"Zvonku mi môžu ublížiť koľko chcú, ale ja zvnútra rozhodujem, ako sa budem cítiť!" Viktor Frankl- človek, ktorý prežil koncentračný tábor

"Až umriem a prídem do neba, stretnem sa tam s obeťami holokaustu. Budú mi rozprávať, čím sa zaoberali, keď ešte žili. Až sa spýtajú, čo som na svete robil ja, odpoviem im: Nikdy som na vás nezabudol." Simon Wiesenthal, rakúsky lovec nacistov, ktorý prežil koncentračný tábor.