pondelok 2. septembra 2013

V Praze blaze

Pri pomyslení na Prahu mi je vždy ľúto rozpadu Československa. Tak úchvatné, pulzujúce, dominantné, stovežaté mesto by som si skutočne želala ako hlavné centrum svojej domoviny. Hold, je pekné si niečo priať a ešte krajšie aj mať.

Cez skutočnosť, že Praha nie je aj hlavným mestom Slovenska som na ňu v žiadnom prípade nezanevrela. Jej krása ma vždy uchváti. Spolu s Viedňou, Krakovom, Parížom či Londýnom patrí medzi moje najobľúbenejšie hlavné mestá. Má dokonca oproti nim aj jednu veľkú jazykovú výhodu a to, že sa tam cítim ako doma.

I napriek tomu, že som ju tento rok navštívila len na 3 dni a počasie sa nám trocha snažilo zmariť plány, stihla som toho veľa. Šli sme vlakom, prvou triedou, musím uznať je to pohodlnejšie ako auto, i keď možno o čosi drahšie. Večer sme odchádzali a ráno prišli.

Počas našich troch dní sme navštívili Židovské mesto (židovský hrob a niekoľko synagóg), Orloj, Karlov most, Výstavu Marilyn Monroe, Múzeum čokolády, Zlatú uličku, Petřín, Baziliku sv, Jiří, Starý kráľovský palác, Katedrálu sv. Víta, Betlémsku kapli, v ktorej pôsobil Ján Hus, Obecní dům. Okrem toho sme samozrejme nevynechali obchodné centrá ako Arkády, Chodov a Palladium, ktoré je naozaj obrovské. Každý deň nesmel chýbať Starbucks a Hardrock café, keďže na Slovensku nie sú samozrejmosťou. Myslím, že pri tempe, ktoré sme určili nie je čudné, ak nás ešte dva dni po návrate domov boleli lýtka. No bola to príjemná bolesť.















Nehľadiac na to, že dnešok, kvôli svojmu dátumu, nie je práve pekný deň vám chcem všetkým zaželať mnoho šťastia a úsmevu na tvári. 
Vždy sa musí niečo začať a niečo skončiť.
naty.