Konečne môžem využiť svoje ďalekosiahle lingválne schopnosti a to už nielen v názve svojho blogu, ale aj v tomto trojjazyčnom nadpise. Asi zo mňa bude kozmopolitka.
V predošlých dňoch som po druhýkrát v živote navštívila mesto lásky/módy/snov... mesto Paríž. Pred dvomi rokmi som tu strávila len jeden jediný deň, teda týmto výletom som si to chcela vynahradiť. Je to krásne miesto, o tom niet pochýb, no to, či Vás očarí, záleží od atmosféry Vášho pobytu. Keďže počas toho môjho sa mi lepila smola na päty, celkom som sa tešila domov.
24-hodinová cesta autobusom bola úmorná. Mala niekoľko fáz: Prvú, keď si hovoríte, že to je aj bude fajn, že to zvládnete a ešte sa naivne tešíte. Druhú - prichádza zúfalstvo, začína Vám byť zle, puchnú Vám nohy, začínate byť hladní a smädní. Tretiu, kedy zúfalstvu úplne prepadáte, v autobuse je teplo, všetci smrdia a hygienické zastávky sú vykúpením. Štvrtú - nastáva únava, hodnotíte, či to Váš močový mechúr ešte vydrží alebo sa máte vytrepať z Vám konečne vyhovujúcej polohy. A na záver piatu fázu, kedy už počítate hodiny do konca, krútite boľavým krkom a prosíte spolusediaceho o masáž. I napriek nedostatku spánku sme museli zo seba vydolovať všetku energiu na bohatý program. Veď Eiffelovka, Víťazný oblúk, Champs-Élysées, Sacré-Coeur, Versailles, Louvre, Musée d'Orsay, Notre Dame sú klasika, ktorú treba vidieť. No je to možno stotina z toho, čo Vám Paríž môže ponúknuť. Na také obrovské mesto by ste potrebovali aspoň celý život a nie 3 dni v zhone. Ale nevadí, človek aspoň za tak krátky čas veľa neminie (i keď by ste neverili...). Počasie nám nejak nevyšlo, kým tu bola horúčava, tam sme Bohu ďakovali za každý slnečný lúč.
