Život?- čudná vec, ktorá sa však bytostne týka nás všetkých

(Stále prebieha súťaž, viac info TU !!!)

Facebook, pokec, twitter- proste sociálne siete. V dnešnej dobe ovplyvnenej médiami o nich počujeme dosť.  Ale aký k nim máte postoj? Mladý, samozrejme, kladný a čím sa veková kategória posúva vyššie, tým je názor zápornejší. No nehádžem všetkých do jedného vreca,  pretože existujú aj svetlé výnimky :-)

 Ja sama na "fejsbúku" dosť frčím. Jasné, že namiesto čučania naňho by som mohla robiť aj niečo zmysluplnejšie, no niekedy je ten "fejsbúk" predsa len na niečo dobrý. Okrem toho, že sa tam môžete zadarmo spojiť s priateľmi a rodinou, nájdete na ňom aj rôzne zaujímavé vtipy, myšlienky, výroky, bájky, proste veci, ktoré, aj keď sa vám to môže zdať čudné, vedia vás ovplyvniť.

Chcem sa s vami podeliť o jeden krásny výrok a jednu bájku, ktoré ma naozaj dostali. Tak tu to je :-)

Keď sa pýtali Dalailamu čo ho na ľudstve najviac prekvapuje, odpovedal:"Ľudia. Pretože obetujú zdravie, aby zarobili peniaze; potom obetujúpeniaze, aby znovu získali zdravie; potom sa tak znepokojujúbudúcnosťou, že si neužívajú prítomnosť, a tak nežijú ani vprítomnosti ani v budúcnosti. A žijú tak, akoby nikdy nemali zomrieť,a potom zomrú bez toho, aby predtým žili." 

Pravda, však? Týka sa to takmer všetkých ľudí na tejto zemeguli, a predsa to po prečítaní vyznieva zarážajúco....

A bájka...

‎"Dvaja kamaráti sa vydali na  cestu po púšti. Po ceste sa ale pohádali a jeden dal druhému facku. Dotyčný, ktorý dostal facku, nič nepovedal, len sa zohol a napísal prstom do piesku: \"Dnes mi môj najlepší priateľ dal facku.\" Putovali ďalej...  Došli ku krásnej oáze s jazierkom. Rozhodli sa, že sa okúpu. Ten, ktorý dostal facku sa začal topiť, ale ten druhý ho zachránil a vytiahol z vody. Keď sa prebral, vytesal do kameňa: \"Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život.\" Kamarát sa ho pýta: \"Keď som Ťa udrel, napísal si to len do piesku a tentokrát si to vytesal do kameňa. Prečo?\" Odpovedal: \"Vieš, keď mi niekto ublíži, píšem to len do piesku, aby vietor tieto riadky odfúkol na znak odpustenia. Ale keď mi niekto pomôže, vytesám to do kameňa, aby to tam ostalo naveky.\" Nauč sa svoj žiaľ a svoje krivdy písať len do piesku, a svoje šťastie ryť do kameňa. 

 Tak čo? Pohlo sa vo vás po prečítaní tejto bájky a myšlienky niečo? Ja som pochopila jednu vec: Ľudia by sa mali správať viac smrteľne, užívať si každý deň, lebo neviete, kedy príde koniec. Možno zajtra, o týždeň, o mesiac, o rok.... To nikto nevie. No sme k sebe takí zlí, akoby sme tu boli večne a mali kopec času na napravovanie chýb. Ale život je krátky a skracuje sa každým dňom... Preto treba žiť naplno, ale nie na úkor iných ľudí. 

    S prianím lepších zajtrajškov 

                            Naty ;.)