Dnešný deň je skutočne pozoruhodný, teda aspoň pre mňa. V Košiciach prvýkrát za túto zimu ,,snežilo''. Dobre, ja viem, že to bolo len letmé poletovanie niečoho bieleho vo vzduchu a na zemi sa to ani neudržalo, cez to všetko mám z toho ohromnú radosť. Totiž v polke novembra sa zo mňa stáva zas to dieťa, ktoré s vycivenými očami a otvorenými ústami nemo pozerá na vianočný stromček. Rituálne už odpočítavam zostávajúce dni do Vianoc (momentálne ešte 33) a v každú voľnú chvíľu svoju myseľ zamestnávam rozmýšľaním nad vhodnými darčekmi. Proste ja milujem toto predvianočné obdobie, kedy nič, okrem vecí spoločných s Vianocami, neriešim. Akosi mi nevadí ani skorá vianočná výzdoba v obchodných centrách, či reklamy s vianočnou tématikou vysielané už od novembra v "telke". Ja viem, že to mnohých rozčuľuje, ale na konci kalendárneho roka ma chytá akási letargia a snaha povzniesť sa nad vecami, ktoré tak či tak neovplyvním. 

Napočudovanie tento rok si s darčekmi nedávam až tak na čas. Inokedy som už mala v takýto dátum aspoň čo- to kúpené. Ale teraz nie. Asi to bude aj mojim finančným stavom, ktorý je na tom momentálne dosť blbo. Síce nie je v mínuse, ale tak zle som na to azda nikdy nebola. Ale chápte, som stále študentom bez pravidelného mesačného príjmu a bez vreckového. Čiže sa spolieham len na babky, dedkov a iných členov rodiny, ktorí mi na moje narodeniny a meniny chtiac- nechtiac stále prispievajú do "pokladničky". Cez to všetko sa žiaden blízky alebo vzdialený člen mojej rodiny a tiež kamarát nemusí obávať situácie, že by nedostali odo mňa nič. To rázne odmietam. Peniaze sa snáď  nejakým spôsobom (neviem ešte presne akým, ale určite legálnym) dostanú späť do mojej peňaženky a ja sa už začiatkom decembra budem vláčiť po nákupných centrách.
Ako sa na to teším ♥ 

A na záver sa s vami lúčim pesničkou, ktorá sa obsahom síce vôbec nehodí k tomuto článku, no mne sa nesmierne páči a vždy mi dodá pozitívnu energiu. Snáď aj vy vďaka nej budete mať krajší deň :-)