Povianočné, ponovoročné depresie

Neviem presne, aký názov by sa hodil viac, ani tento nie je úplne najlepší, keďže depresiou netrpím, spánok mám krásne neprerušovaný a aj jedlo mi chutí. No v skutku mi chýba ten zhon, tie očakávania, to tešenie. Vlastne ten zhon tu stále je, ľudia behajú po výpredajoch a ja neznášam ten neporiadok, ktorý momentálne v obchodoch vládne. Nič som si nekúpila, takže určite aj to mojej nálade len prihoršuje, no nemám chuť sa trhať o posledné S-ko, len aby som ušetrila pár eur. Nekúpim nič a ušetrím ešte viac. Konzumná spoločnosť...

Takže do nákupných centier chodím len na obed či do kina. Ešte doteraz v Cinemaxe idú "Krídla Vianoc", čo fakt nechápem. Kto by na to šiel teraz? Ja som to videla v novembri a aj keď ma film neohúril až na toľko ako úvodná, teda skôr záverečná pieseň filmu "Cesta", aspoň som vďaka nemu mala vianočnú atmosféru. Ale veď aj štúdie psychológov  hovoria o tom, že január je mesiacom najväčších depresií. Koľko optimizmu. Niekedy sa zamýšľam, či ich (tých psychológov) fakt niekto platí za tieto životne dôležité prieskumy alebo to robia zadarmo ako ja teraz? No aby to nebolo len také klábosenie ako s kamarátkami pri káve, pridám tu aj niečo obohacujúce.

Nový rok som začala knižkou od Matkina - Úplne najviac. Počula som o nej od viacerých ľudí iba chválu. Veď Matkin je dobrý autor. Mňa veľmi zaujal úryvok z knihy na zadnej strane (odfotila som si ho). Pokladám ho za veľmi pravdivý. Čakala som, že sa tejto téme bude autor venovať trocha viac, ale budiš. Z knižky mám fajn pocit. Viaceré myšlienky som si vzala k srdcu, takže ju odporúčam ako ten správny pocit na odbúranie povianočných, ponovoročných, či celoživotných depresií.